Výstavný koncept Ješua Mešiacha mi bol predstavený v niekoľkých fázach. Vďaka tomuto dávkovanému náhľadu do projektu výstavy som prenikal k samému jadru tohto posolstva o kráse. Obaja Petrovia mi postupným pridávaním výtvarných artefaktov a detailov diela, tak ako posielali skice a zábery z realizácie, odkrývali jednotlivé vrstvy a sieť vzťahov medzi obrazom a slovom, kompozičné súvislosti, väzby priestoru a artefaktu presahujúce bežné kultúrne a historické kontexty.


Synagóga je a priori posvätný priestor. Posvätný predovšetkým a väčšinou výlučne pre židovských veriacich. Galéria je v istom ohľade tiež posvätným priestorom, predovšetkým pre milovníkov umenia. Naplniť tento priestor sakrálnym umením, ktoré je v euro–americkom chápaní predovšetkým a dovolím si tvrdiť výsostne kresťanské, znamená povýšiť posvätnosť priestoru na kultúrne maximum.

Kristus medzi prorokmi a evanjelistami, Žid medzi Židmi, pre prvých omyl, pre druhých Boh, ten ktorého proroci tých prvých predpovedali a vyznavači tých druhých o ňom svedčili, symbióza v konfrontácii a konfrontácia v harmónii. To čo sa zdá znesvätením, je potvrdením svätosti. Dávidova hviezda a kríž sa spájajú. V zámere konceptu čítam snahu povýšiť všetko čo je židovské, a rovnako kresťanské na univerzálnu posvätnosť tým, že sa potvrdia všetky zúčastnené pravdy v nenásilnej výtvarnej výpovedi.


Celý koncept je postavený na symbióze kontrastov. Obsahovo predovšetkým. V tomto rámci je forma výpovede rovnocenná svojmu obsahu. Jemná a pritom monumentálna maľba postavená na surovom, ale tvarovo čistom podstavci, na oltári zo železa, filigránske detaily obrazov prekryté ostrými plochami písma, oltárna plastika Ukrižovaného visí bez oltára v priestore, chrámová opona, ktorá nič nezakrýva, len mäsiarske jatky, z ktorých nestrieka viditeľná krv. A to všetko titulované rečou, ktorej rozumejú iní. A predsa si môžte prečítať zrozumiteľný preklad, ktorý vám nakoniec znie inak, než ste zvyknutí.


Koncept, ktorý odpovedá otázkami a pýta sa jasnými definíciami. Geometrická, aritmeticky presná koncepcia mladšieho Čambála, ktorá narába s figurálnymi básňami v oleji a dreve, vytvorenými starším z tandemu. Monumentálne figurálne portréty veľkých mužov judaisticko–kresťanskej histórie, tradície a kultu korunujú rovnako monumentálne prvky hrubozrnného dizajnu a neprvoplánových typografických kompozícií.


Jedno vysvetľuje druhé. V mnohých vrstvách, no jednoducho. Autori mi vysvetlili zaujímavý jav vášho jazyka: Jednoduchý možno chápať ako v jednom duchu. Dvaja odlišní a pritom príbuzní muži tvoria v jednom duchu. Otázky Kto? Čo? sú zodpovedané vzájomným dialógom medzi autormi a artefaktami. Otázka Prečo? visí medzi nimi: Celá pozornosť sa nakoniec koncentruje na jediný bod tejto mnohovrstevnej a pritom tak jednoduchej kompozície: Ješua, ben David. Ježiš, syn Dávidov. Ten, ktorý hovorí jasnou rečou „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ Kto vidí hviezdu kráľa Dávida, vidí kríž, víťazný trón Kráľa Kráľov. Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Pravda, ktorej mnohí protiargumentujú, a ktorú mnohí zbožňujú. Pravda, ktorá je mnohým ľahostajná.


Hovoríme o výtvarnom diele, ktoré má korene silne zapustené v chráme. O diele, ktoré z chrámu vychádza, chrám tvorí a je vytvorené pre chrám. Maľba poukazuje na plastiku. Plastika je sprevádzaná textom, text dopĺňa maľbu. Maľba vysvetľuje texty, texty ukotvujú sochu, kov podporuje drevo. Zapozerajme sa teraz, keď máme čas, do tejto vizuálnej poéme o Kristovi. Ak nechceme (len) Krista, vnímajme Boha. Ak sa Boh prejaví, tak v Kráse. Ak sa prejaví krása, tak tu, vo vizuálnom prežívaní skutočností, ktoré sú ďalej a zároveň bližšie, ako vidíme.
Vidíme, že človek môže zobraziť a vidieť človeka bez zbytočných deformácií, že krása človeka môže byť vizualizovaná vo svojej všeobecnej a pritom tak konkrétnej skutočnosti. Bolesť možno vyjadriť rovnakými prostriedkami ako radosť, hnev, nádej, oduševnenie a lásku. Pretože človek vidí. Či vonkajším alebo vnútorným zrakom.


Tím GloriaDei vytvoril priestor, v ktorom si môžme vychutnať všetky rozmery človeka, a všetky rozmery Boha, alebo ak chcete, všetky rozmery krásy, lásky a pravdy. Harmonizovaním priestoru, odvahou popísať videnie skutočnosti prostriedkami, ktorých sú pravda, láska a krása podstatou.

Abrahám zaplesal

o kráse a pravde


[Peter Peterson]