Jeremiáš, povolaný za proroka, a preto znenávidený až na smrť svojimi vlastnými. Opustený a týraný. Akoby už on bol cieľom Izaiášových slov. On sám je len obraz. Živý obraz trpiaceho Krista. A predsa, on sám už píše predevanjelium — radostnú zvesť o Božom kráľovstve, hlavou ktorého je a bude Boží vyvolený, spravodlivý potomok Dávida, ktorý zabezpečí spásu Izraela.

Jeremiáš, ktorý sám poznal utrpenie, pripravoval svojich a všetkých, Židov a všetky národy sveta na novú zmluvu, ktorú uzavrie s ľudstvom sám Boh. Vrecovina Jeremiášovho odevu je kajúcnym hodvábom Božích zasvätených.

Prorok sa už akoby nevie dočkať, kedy Boh zostúpi a zavládne, On, ktorého menom je Spravodlivosť.

Čaká, kým sa naplnia všetky srdcia prisľúbeným zákonom. Zákonom najvyššej lásky, ktorá je schopná obetovať všetko, aby dosiahla večnú blaženosť pre svoj ľud, pre svoje ľudstvo.

Pán prehovoril ku mne takto:
„Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa,
za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“

Jer 1, 4–5

Jeremiáš