Prvý z „veľkých“ židovských prorokov vo fialovom svetle očakávania otvára kompozíciu figurálnych portrétov na ľavej strane kompozície. Už on upriamuje pozornosť na centrálny motív, niekde ďalej, na horizonte, do ktorého vystupujú všetky línie obrazu. Formát je vyplnený dynamickou pózou proroka, ktorý zaujme svojou neskrývanou nahotou.

Nahota tu nie je prvoplánovým prostriedkom na upútanie pozornosti, ani nevyhnutnou potrebou vyjadriť figúru v akte. Je to portrétna črta Izaiášovho prorockého povolania — tak ako je vyjadrené v epitafe na pulpite oltára. Izaiášova nahota je nahotou stvoreného človeka a zároveň je znamením a náznakom poníženia, ktoré je predpovedané Božiemu sloužobníkovi v Jeho utrpení.

Pritom môžme v Izaiášovej tvári čítať radostnú nádej z budúcich prisľúbení.

Kompozícia hebrejskej typografie otvára cyklus Božích slov, ktorými pripravoval človeka na príchod a vykupiteľské dielo Jeho Pomazaného.

Vtedy povedal Pán:
„Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý,
na znamenie a náznak...“

Iz 20, 3

Izaiáš